Keďže Švédom

sa nepodarilo mesto obsadiť, nemecký cisár Ferdinand III. sa rozhodol prideliť všetkým jednotkám občianskej milície čestnú zástavu a identifikačný znak podľa príslušnosti, ktorú si sami určili. A toto sa takisto týkalo jednotky židovskej. Lenže nikto vo Viedni nevedel, aký symbol dať na zástavu tejto jednotky. Dokonca ani rodina Openhaimerová, ktorá na cisárskom dvore "zastupovala Židov", nevedela čo robiť. A tak sa vo svojej bezmocnosti obrátili na jezuitských učencov vo Viedni, aby im pomohli určiť židovský symbol. Tí napokon došli k záveru, že kráľ Dávid "istotne musel mať prvé a posledné písmeno svojho mena - D - na svojom štíte". Jezuiti vedeli, že židovská abeceda sa okolo roku 400 pred n.l. zmenila na aramejskú, i keď aj naďalej používali predchádzajúcu, zvlášť pri slávnostných príležitostiach.