Barok

BAROK

Od druhej polovice 1. Storočia sa šíril v Španielsku a Taliansku a neskôr v ostatných krajinách Európy nový myšlienkový a umelecký prúd – BAROK ( z portugalského a talianskeho Barocco – perla nepravidelnej formy)
Barokové myslenie a umenia vyrastali z chmúrnej spoločenskej situácie – vpády, 30. Ročná vojna, sociálny útlak a proreformácia. Ľudí sa zmocňovala beznádejnosť a nedôvera v pozemský život. Jediná istota sa hľadala v nadpozemskosti sveta. Barok sa rozšíril na náboženský ( katolícky a protestantský) a svetský ( šľachtický, meštiacky a ľudový ). Do popredia sa dostáva nová metafyzika ( idealistická filozofia, ktorá tvrdí, že život je niečo večné, nezmeniteľné, raz a navždy niečím dané.
Barokové myslenie a umelecké názvy sa vyznačovali veľkými protikladmi ( napr. Túžba po živote, strach zo smrti, myšlienka na večnosť, svetská radosť). Cieľom barokového umenia bolo pôsobiť na ľudské zmysli a city.
Predstaviteľom svetskej barokovej poézie je HUGOLÍN GAVLOVIČ, ktorý pestoval didakticko – reflexívnu poéziu ( výchovne – úvahovú ). Je autorom rozsiahlej skladby napísanej vo veršoch Valašská škola mravúv stodola. Cieľ tejto „valašskej školy“ (tj. životnej múdrosti a skúsenosti pastierov) bolo dať čitateľovi bohatstvo mravných ponaučení a praktických rád o najrozličnejších veciach a životných otázkach na základe náboženských a najmä občianskych morálnych zásad. Gavlovič v jednotlivých básňach pranieruje opilstvo (Hle, člověk opitý – žádnému nemilý ), ironizuje všemohútnosť peňazí, najkrajšími slovami sa vyjadruje o láske k vlasti, zatracuje jej znevažovateľov, odmieta obdivovanie cudzieho a pohŕdanie vlastným, zvelebuje statočnú, užitočnú prácu a vysoko vyzdvihuje význam vzdelania a učenosti. Tak vlastne charakterizoval vzor a ideál človeka v barokovej literatúre. Takisto jeho básne charakterizujú úprimný obdiv a lásku k chudobe, chudobnému ľudu a hlboké antipatie voči pánom a boháčom, ktorá vyúsťuje v kritiku ich života, morálky a vzťahu k nižšie postaveným spoločenským vrstvám. Vykresľuje biedu sedliakov, poukazuje na dôvtip a nadanie chudobného ľudu, považuje súkromné vlastníctvo za zdroj rozboja medzi ľuďmi, vystupuje proti okrádaniu a vykorisťovaniu poddaných, označuje pánov za príčinu biedy a súženia ľudu a živo si uvedomuje nepriateľský vzťah medzi chudobou a boháčmi. Autor verí v spravodlivosť vrchnosti a napomína ľud v bezvýhradnú vernosť a poslušnosť. V hľadaní spravodlivosti ho odkazuje na posmrtný život a na Boha.
Z neskorého baroka vyrástol pod vplyvom osvietenstva v druhej polovici 18. Storočia nový životný a umelecký štýl rokoko – ( ozdoba z korálov a lastúr )