Klasicizsmus

KLASICIZMUS

V období postupného rozpadu a rozkladu feudálneho spoločenského zriadenia sa začína šíriť protináboženská a protifeudálna buržuázna ideológia – OSVIETENSTVO. Sformovalo sa v hospodársky vyspelejších krajinách vo Francúzsku, Anglicku.
Na čele týchto osvietencov boli Francois Voltaire, Jean Baptist Moliere. Osvietenstvo nadväzovalo na renesančnú tradíciu. Základom osvietenskej tradície bol racionalizmus. Osvietenci bojovali proti náboženským a spoločenským predsudkom, za prirodzený zmysel ľudského života pokladali uspokojenie telesných a duševných potrieb v pozemskom živote. Avšak zaostávali v náhľadoch na spoločenský vývin. Dúfali, že víťazstvo rozumu prinesie slobodu a šťastie všetkým bez rozdielu. Preto toľko horlili za vzdelanie, školstvo a osvetu. Takéto črty racionalistickej filozofie prenikajú aj do umenia. Vzniká osobitný literárny smer – KLASICIZMUS.
Klasicizmus je umelecký i literárny smer v 17. A 18. storočí usilijúci sa formou a obsahom napodobňovať antické umelecké vzory. Klasicistická literatúra rozvinula najmä tragédiu ( vyšší literárny druh) a komédiu ( nižší literárny druh)
Konflikt v literárnom diele vzniká z rozporu medzi citom a povinnosťou.
Predstaviteľom literatúry je herec, režisér a riaditeľ kočovnej hereckej spoločnosti Jean Baptiste Poquelin Moliere. Známa je hlavne jeho komédia Lakomec, v ktorej pranieruje záporné vlastnosti ľudí – lakomstvo, Tartuffe – kritizuje a vysmieva sa z pokrytectva a svätuškárstva.


Úvaha a jej formy


Úvaha - je útvar výkladového slohového postupu, v ktorom autor zaujíma postoj k závažným spoločenským alebo filozofickým problémom.
- východisko - známe poznatky
- motto
- životné skúsenosti
- bezprostredné zážitky
- autor hodnotí a vysvetľuje, kladie do nových vzťahov
- subjektívnosť autorovho postoja neznamená, že by v úvahe predpokladal nelogické, alebo protispoločenské prípadne nevedecké závery.
- výskyt žánrov v rôznych jazykových štýloch:
- v náučnom: - kritika
- recenzia
- esej
- v publicistickom: - úvodník
- komentár
- v umeleckom: reflexívna lyrika – poézia, próza, dráma ( v reči postáv)

Hybridizácia štýlov (náučného, umeleckého, publicistického, rečníckeho)

-znaky úvahy v porovnaní so znakmi výkladu:

Úvaha: Výklad:
1. subjektívnosť prístupu 1. objektívnosť prístupu autora
2. voľné citovanie, zaokrúhľovanie hodnôt 2. vedecké argumentovanie a citácia,
presné údaje
3. voľná kompozícia a štylizácia, obraznosť 3. tesnejšia nadväznosť viet, presné
expresívnosť, vyjadrovanie (reč. otázky) terminologické vyjadrovanie